Asi pred štyrmi rokmi sme s manželom kúpili starší dom,vlastne ja som ho kúpiť nechcela, od prvej chvíle sa mi nevidel.Ako sme sa nasťahovali začali sa diať samé nepríjemnosti,najprv manžel začal piť,potom prišiel o zamestnanie.Keď sme dali do kuchyne sporák, po týždni prestali ísť dve platničky,na televízore sa nám pokazila obrazovka, kúpili sme druhý, nešiel mu zvuk, vymenili sme ho za tretí, po týždni musel do opravy, lebo jedného dňa nešiel zapnúť, poviete si, no jasné, starý dom, staré rozvody elektriky, aj ja som si to tak vravela...ale,začala som trpieť nepredstaviteľnou únavou hneď po prebudení, nebola som schopná vstať a ísť pracovať.Vlastne v tom dome som nebola schopná ničoho, ani rozmýšľať, navyše som začala trpieť roznymi negatívnymi pocitmi, nebolo dňe kedy sme sa s mužom nehádali,nemohla som tam spať, ak som aj zaspala, tak to boli desivé nočné mory o duchoch.Môj syn sa vo svojej izbe bál sám spať, mal pocit že niekto nad ním stojí a uprene ho pozoruje.Začalo sa dlhé obdobie nepríjemností, hádok a úrazov.Syn mi chcel narúbať drevo a vyrazil si pri tom zub.Ja sama som podľahla tomu všetkému po novom roku, bolo to 2.1.2010,kedy som dostala takú alergickú reakciu, že len rýchlo privolaná lekárska pomoc mi pomohla.Výsledky neboli optimisttické,aj napriek mojím strašidelným snom som tam stále ostávala,pravidelne sa mi snívalo o žene vyslkej,chudej s dlhými vlasmi,nemala oči,bol to hrozný sen.Stále som sa však snažila nebrať to vážne, isto sa podpísala na mne únava a stres.Stalo sa však môjmu synovi, spala som tú noc pri ňom, že ma zobudil na to, že sa mu zastavilo srdce.Na druhý deň sme šli do nemocnice,museli ho hospitalizovať,pre vírový zápal srdcového svalu,jeho stav bol vážny.Po prepustení z nemocnice sme sa tam nevrátili, ostala som aj so synom u mamy.Aké bolo moje prekvapenie a šok, keˇsme sa v jeden večer rozprávali a syn mi odrazu začal hovoriť čo videl, keď sa mu to stalo s tým srdcom.Opísal mi tú istú ženu ako som vídavala v snoch a ja som sa nikdy ani slovkom pred ním o tom nezmienila.Muž medzitým striedal prácu, nedarilo sa mu, začal piť, pokazilo sa mu auto,nemalo to konca kraja.
Rozhodla som sa ostať u mamy a v žiadnom prípade sa tam nevrátiť natrvalo.Syn teda ostal u mamy a ja som do toho domu chodila upratovať a postarať sa o mačky.Pamätám sa na tú poslednú noc, čo som tam spala, poviem len jedno jediné, mala som pocit, že to, čo tam je sa snaží dostať do môjho tela.Celú noc som nespala a bránila sa,na úsvite som podľahla vyčerpaniu a zaspala.Nemohla som sa potom prebrať akoby sa moja duša motala po tom dome a nemohla sa odtiaľ dostať, ak vo väzení.Keď som predsa len precitla, rozhodla som sa odísť natrvalo.
Ak existujú miesta kde sa stretávajú dva svety, tak práve tento dom je jeden z nich, nech je tam čokoľvek, je to zlo,nie abstraktné,ale to naozajstné,priam ho cítite.
Takmer ma to zabilo, mňa aj môjho syna.Možno poviete, že zveličujem,ale odkedy som preč, som šťastná a viete čo...cítim sa slobodná.Konečne bez duchov