Ako zhypnotizovaná

Koncom októbra 1997 som bola vo vysokom stupni gravidity, v polovici novembra som mala porodiť. Jedného večera, keď sa manžel vrátil zo služobnej cesty veľmi unavený, sme si šli ľahnúť skôr. On zaspal hneď, mne sa to podarilo až asi po hodine. Zrazu som sa však v spánku strhla a keď som otvorila oči, uvidela som pri sebe stáť dve vysoké postavy, zahalené do bielych plášťov. Najväčšmi ma však vyľakali ich veľké oválne hlavy s veľkými očami. Postavy sa chvíľu na mňa iba pozerali, potom sa však začali rukami dotýkať môjho tela a niečo rukami robili v oblasti pohlavných orgánov. Nemohla som sa hýbať, kričať, no necítila som ani bolesť. Iba som nehybne ležala, ako zhypnotizovaná. Trvalo to niekoľko minút. Keď skončili, volali ma pohybom rúk, aby som šla s nimi, čo som odmietla. Po ich odchode som hneď zobudila manžela a všetko som mu porozprávala. Neveril mi. Napriek jeho skepse som si pri svetle poprezerala celé telo, no nenašla som si na ňom nijaké škrabance, otlačky alebo rany. V polovici novembra som porodila. Moja bolesť bola veľká, lebo dieťatko sa narodilo mŕtve. O niekoľko dní po pôrode, a opäť to bolo v noci, prišli ku mne tie dve postavy znova. Tentoraz už prešli aj na tú stranu postele, kde spal manžel. Chvíľu sa na neho pozerali, potom sa vrátili ku mne. Neviem si vysvetliť, ako je to možné, no zrazu som sa ocitla vo veľkom zakrytom priestore. Nachádzalo sa v ňom množstvo neznámych prístrojov a rôznych tlačidiel. Uprostred priestoru bolo kreslo a v ňom sedelo malé dieťa. Po chvíli však všetko zmizlo a ja som sa ocitla na svojom lôžku. Na to, čo sa mi v rozpätí tých dvoch mesiacov stalo, nikdy nezabudnem.